Prečo sú psy stále hladné

Mnohí majitelia krútia hlavou nad tým, prečo je ich Dunčo, Špagetka či inak nazvaný pes domáci stále hladný. Aj po zbaštení celej misky sú schopní žobrať od nás našu večeru. Majú snaď tri žalúdky? Rýchlejšie spaľovanie?

Nie, nie, je to jednoducho evolúcia. Tá im velí-keď dávajú (to jest jedlo je dostupné), žer. Rovnako ako keď bijú, utekaj :) Počas tisícov rokov, kedy sa psy vyvíjali, nemali pravidelný prísun jedla tak, ako teraz. Preto všetko, čo ulovili, aj hneď zjedli, na zahrabanie ostalo máločo (väčšinou len kosti).

Ešteže evolúcia myslela aj na nás, majiteľov psov a vybavila našich miláčikov týmto inštinktom. Veď napokon, kde by sme boli vo výcviku, keby pes nebol tak veľmi motivovaný jedlom?

Za také kúsky sušeného hovädzie mäska, polovlhké šťavnaté guličky a iné dobroty by psy dali aj život :)

Koniec koncov, my na tom nie sme inak. Dobrým príkladom sú firemné (nielen) vianočné večierky. Niekedy má človek pocit, že tí ľudia snáď týždeň nejedli. Preto je aj na Slovensku tak obľúbené porekadlo: zadarmo aj keby črevá roztrhalo :) O alkohole by sa toho dalo popísať ešte viac, ale alkoholizmus nie je témou tohto článku.

Pes má zakódované, aby zjedol všetko, čo môže, teda všetko, čo vidí a je mu dostupné. Preto je na majiteľoch, aby udržali štíhlu líniu svojich psov. Samé psy, česť výnimkám, toho nie sú schopné. Mimochodom, kiežby mne niekto odmeriaval večeru..

Výnimky potvrdzujú pravidlo.

Nutnosť odmeriavať psovi presnú kŕmnu dávku odpadá tým šťastnejším majiteľom, ktorých pes sa podobá chrtovi, aj keď je napríklad bradáč. Viem, o čom hovorím, doma mám bradáča, čo sa na chrta podobá. Nie a nie pribrať. A verte, skúsila som všetko. Vysokoenergetické krmivá, kŕmenie mäsom, konzervami-nič. Nuž, niekto má šťastie :)

Čo by za taký metabolizmus dala moja čivava, ktorá je chúďa večne hladná (asi má blízkych príbuzných vlkov a má to proste v sebe). Zato sa na ňu nalepí aj voda, prisámfakt priberá aj zo vzduchu. 

Tak začínam premýšľať, že tá moja čivava je oveľa väčší vlk ako ostatné psy, ktoré poznám. Žeby dedičstvo inštinktu ohľadom jedla? Možno. V každom prípade, je to jedlík. A keby ste videli tie oči, keď varím, alebo nebodaj sama už niečo jem-pes v útulku by sa za ne nemusel hanbiť.

Najväčšia motivácia

Myslím si však, že posadnutosť psov jedlom nám práve umožnila ich ľahko a efektívne cvičiť. Čo by sme robili bez tejto najväčšej psej motivácie? Asi sa len spoliehali na to, že to pes urobí z lásky k nám (takisto dobrá motivácia a aj funguje, ale jedlo je predsa len rýchlejšie).

Takže keď si nabudúce po vyprázdnení vlastnej misky pes sadne pred vás a bude sa dožadovať aj vášho prídelu, nečudujte sa. Je to inštinkt. A my si cez to vieme vybudovať pozíciu vodcu-totiž, vládneme nad zdrojmi, rozdeľujeme jedlo. 

A to nie je nikdy na zahodenie :)

Monika