Neznášam yorkšíry - už 11 rokov :)

Počet zobrazení: 353

Pred jedenástimi rokmi som sa mala stať zhodou nešťastných okolností spolumajiteľkou yorkšíra. No poteš panbuh, ako hovoria naši bratia Česi. Nebola som vôbec nadšená. Dlhosrsté yorky sa mi zdali škaredé, športovo nezdatné (ako keby som ja zdatná bola :) ), uvrieskané klbká nervov. A toto mám mať doma?

Keďže som však psíčkar telom aj dušou (no dobre, tak skôr dušou, cvičák a podobné psíčkarské akcie mi zatiaľ nič nehovoria), išla som sa na tých malých nešťastníkov k chovateľke pozrieť. Presne si pamätám ten deň-bol studený marec roku 2007, a niekoľkotýždňové šteniatka boli pekne poukladané na podložke vedľa svojej maminy. Až na jedno, ktoré ležalo presne oproti tomuto klbku šteniat a hlasným vrčaním stavalo do pozoru zvyšných súrodencov. Bola som očarená.

Vždy ma priťahovali teriéri, a tzv. ,,živé´´ psy, nie nejaké udýchané lemry, aj keď do dnešného dňa neviem prečo, pretože skutočne nie som žiaden športovec. A tento malý uštekanec si vzal moje srdce bez toho, aby som o tom v tom čase vedela.

V apríli 2007 som si ja osobne priniesla šteniatko malého bradáča, ustráchané čierne čudo, s krivou chrbticou a predlhými nohami - mali sa stať s yorkšírkou kamaráti. K tomu však viedla dlhá cesta, posypaná našimi spoločnými prechádzkami, kedy som ja a moja bradáčka na dlhých nohách kráčali ďaleko pred krátkonohým, ale o to viac snaživým teriérom. To malé chúďa sa mi často priplietlo pod nohy, šťastné, že nás dobehlo, čo som väčšinou okomentovala nejakou štiplavou poznámkou. Proste som toho yorkšírskeho krpáňa nechcela.

Pravdepodobne čakáte, že som si svoju Nellynku, ktorej som sa stala pred takmer piatimi rokmi výlučnou majiteľkou, obľúbila z nejakého dôvodu typu záchrana života alebo nejaký iný významný čin. Nie, nič také sa nestalo. Ten malý teriér si získal moje srdce svojou láskou, milou povahou, priateľstvom ku všetkému živému.

A tiež jej všeobecnou snahou brániť celú svorku, ktorá sa medzičasom rozrástla o dve čivavky. Do dnes mám v živej pamäti situáciu, kedy sme išli s celou svorkou po chodníku, a na záhrade priľahlého domu začal vystrájať statný vlčiak. Čivavy nadskočili, bradáč sa mi trhol na vodítku, a Nelly? Tá zastavila, obrátila sa a spustila taký štekot, že ten chudák za plotom len vyvalil oči, otočil sa a odišiel. Neštvite teriéra :)

Mimochodom, Nellinka vôbec nie je uštekaná, šteká naozaj výnimočne, športovec by z nej bol perfektný, keby nemala lenivú paničku, pretože urobí, čo mi na očiach vidí a srsť jej strihám, takže ani dlhá srsť, ktorá sa mi tak na yorkoch nepáčila, nie je problémom.

A viete ako to dopadlo so mnou? Klasicky-mám takú slabosť na yorkšírov, že sa vonku každému psovi tohto plemena prihováram a keď chcú, pohladkám ich. Odkedy mám Nelinu, tieto psy sa mi páčia, obdivujem ich povahu a vlastnosti. Yorkšíra v budúcnosti už síce mať nebudem, ale nie preto, že by to bolo zlé psy, ale preto, že by som ďalšieho psa tohto plemena až príliš porovnávala s mojou Nelly a to nikdy nerobí dobrotu.

Ešte jedna vec-každý psíčkar dáva svojmu psovi meno, a postupom času majú psy kadejaké ďalšie prezývky. Chcete vedieť, aké má ten môj yorko? Okrem Endži (vzniklo to zo slovo angel - anjel) ju kamaráti a známi premenovali aj na Skajka Joja Kelišová kvôli jej nebetyčnej zvedavosti. Nikdy sa jej nelení zdvihnúť zadok, aby sa pozrela, čo zaujímavé sa zasa deje. A to oslávi 6.3.2018 svoje jedenáste narodeniny.

Aké prídavky k menu (prezývky) má ten váš psík? Napíšte, som zvedavá :)

Nákup nad 50 € vám dovezieme zadarmo ✓

Poznáme psy a vieme, čo je pre nich dobré ✓

Na nás sa môžete spoľahnúť - svoje slovo držíme ✓

Staráme sa o vás ✓

Posielame prostredníctvom spoľahlivých partnerov ✓

 

 

V čítaní je sila!

Mrknite náš SuperBlog :)

 

Prihlásenie

Tento web používa cookies na analýzu návšetev. Používaním webu s tým súhlasíte. Viac informácií.