Čo je separačná úzkosť?
Počet zobrazení 18201
Separačná úzkosť - dnes veľmi skloňovaná kombinácia slov. Viete, čo znamená?
Tak si to rozložme: separačná a úzkosť.
Separácia, alebo oddelenie, odtrhnutie, odlúčenie a Úzkosť - tieseň, sklúčenosť.
Čo teda znamená separačná úzkosť u psov?
Jednoducho-chýbame im, keď sme preč, keď nie sú s nami, keď sú od nás oddelení. Separačná úzkosť je ,,diagnóza´´, ktorú nechce počuť žiaden majiteľ psa. Prejavuje sa totiž ničením vecí, škriabaním na dvere, zavýjaním, skučaním, štekaním, sebamrzačením, prípadne v miernejšej podobe obsedantno-kompulzívnym správaním (točenie sa dokola, hryzenie labiek, naháňanie chvosta...).
,,OCD (Obsedantno-kompulzívna porucha) je charakterizovateľná obsesiami (Obsesia je nutkavá predstava pri niektorých poruchách, chorobne sa vnucujúca predstava, posadnutosť) a / alebo kompulziami (kompulzia je nezmyselné vykonávanie určitých pohybov, ktorým sa postihnutý nemôže ubrániť). Sú stresujúcimi a /alebo sú v rozpore s bežným denným správaním. Kompulzie sú mentálne akty alebo opakujúce sa správanie, ktoré sú dôsledkom obsesií a majú za cieľ odstránenie úzkosti alebo obáv.´´
Ako porucha vzniká?
Separačná úzkosť vzniká ako dôsledok nesprávnej výchovy, a/alebo prílišnej závislosti psa na majiteľovi. Pri posledných slovách aj chvíľku zostaneme.
Závislosti psa na majiteľovi.
Táto veta je kľúčová. Veľa majiteľov totiž rieši problém separačnej úzkosti kúpou ďalšieho psíka, čo ale problém dlhodobo nerieši. Z vlastnej skúsenosti vám poviem, že skôr naučí ustráchaný pes zavýjať, štekať alebo ničiť veci psíka nového, ako nový pes pokoju psíka pôvodného. Pes je totiž závislý na majiteľovi, nejančí zo samoty ako takej. Prehnane reaguje na neprítomnosť majiteľa, nie iného psa.
Často sa separačná úzkosť prejavuje u psov z útulku, keďže sa veľmi naviažu na svojich nových a dúfajme, lepších, majiteľov.
Ako separačnú úzkosť liečiť?
Jedna metóda a jedna vec nebude stačiť. Musí to byť kombinácia viacerých vecí. Kombinácia výcviku, správneho prístupu a prírodnej liečby. Na upokojujúce lieky pokojne zabudnite, nefungujú.
Výcvik.
Pes sa musí naučiť, že nie je nič strašné, ak ostane na chvíľu sám. Dosiahnete to tak, že sa na začiatok naučí ísť na príkaz/povel do svojho pelechu a tam ostane, až kým ho opäť nezavoláte. Aký povel použijete, je na vás. Miesto, pelech, na miesto atď...
Na začiatok sa pohybujte v jeho blízkosti, aby nespanikáril a z miesta neodišiel. Naučí ho to neprenasledovať vás na každom kroku. Keď budete mať tento povel upevnený, začnite na malinké chvíľky odchádzať z miestnosti. Môžete buď psíka ponechať na mieste až do vášho odvolania, alebo jednoducho za sebou zatvorte dvere. Stále však buďte v byte/dome, pes vás bude cítiť.
Separačná úzkosť sa mimo iného prejavuje aj nadmernou citlivosťou na určité úkony majiteľa. Vysvetlím - pes začne jančiť, alebo utekať k dverám, kedykoľvek sa začnete obliekať, beriete kabát, beriete si tašku, klúče od auta.. Možností je veľa. Musíte psa naučiť, aby nebol prehnane citlivý na tieto signály, ktoré sú pre neho stresujúce, pretože znamenajú váš odchod a jeho samotu.
Ako na to? Jednoducho.
Robte všetko, čo psa stresuje (a vy zbadáte, že je to vec, ktorá ho stresuje) aj v iný čas, ako je to obvyklé a tak, aby ste psa ,,zmiatli´´. T.z. oblečte sa, a sadnite si pri telku. Vezmite si klúče od auta a tašku, vyjdite von a za sekundu sa vráťte, znova sa vyzlečte a pokojne si sadnite, alebo choďte robiť večeru. Možností je veľa, fantázii sa medze nekladú. Vždy ale buďte vonku pár sekúnd a až postupne čas predlžujte.
Nezabudnite- musíte vystihnúť čas návratu tak, aby pes ešte nezačal svoje obvyklé tirády. Ak sa vám to nepodarí, vráťte sa o pár sekúnd dozadu, t.j. do stavu kedy ešte pes zostáva v pokoji. Akonáhle vás totiž svojím jančením ,,privolá´´(vy sa vrátite v čase, kedy už šteká, zavýja, škriabe na dvere a pod.,) vyhral on a nie vy.
Správny prístup.
Svoje psy milujem. Ale musia poslúchnuť. Nie som žiaden tyran, no rozmaznaný pes už nie je pes. Sú to moji parťáci, mám radšej dohodu ako drezúru, napriek tomu však platí, čo poviem. A oni potom dostanú to, čo chcú :) Nepodmieňujem hladkanie a pozornosť bezhlavým poslúchaním. Aj tak však nerozumiem majiteľom, ktorí za sebou ťahajú vzpierajúceho sa psa, pretože sa on ešte ,,nerozhodol´´ ísť domov. Rozmaznanosť a svojhlavosť nepristane ani deťom, ani psom.
Prírodná liečba.
Prosím, nepchajte do psov umelé ,,oblbováky´´. Aj tak nepomôžu. Psy majú citlivejšie trávenie aj vnútorné orgány a to, čo nám ,,neuškodí´´(aspoň nie hneď), môže psa zabiť. Vyskúšajte radšej prírodné produkty, majú výbornú úspešnosť. Psy majú cca milión krát lepší čuch ako my(pri porovnaní počtu čuchových buniek a cm ,,čuchovej´´ plochy).
Z toho vyplýva, že aromaterapia a prírodné produkty sú pre psy veľmi vhodné.
Navyše aromaterapia nepôsobí len na čuch psa, ale vstrebáva sa aj do pokožky a krvného riečišťa (pri použití aromaolejov na priame vtieranie do pokožky). Výsledkom je pokojný, zdravý a šťastný pes. A v konečnom dôsledku aj pokojný a šťastný majiteľ :)
Veľa šťastia pri vašej práci so psíkom!
Monika
Nový komentár