Aj jedna deka pomôže

Počet zobrazení: 1119

Dnes som sa rozhodla napísať viac o našom ,,projekte´´na pomoc psíkom v útulku. Už štvrtý rok takto pred zimou oslovujeme našich zákazníkov a ich rodiny a priateľov s prosbou o pomoc pre psíkov z útulku v Piešťanoch.

 

Prečo práve Piešťany?

Tak nejak to vyšlo - pred mnohými rokmi, keď som ešte mala dosť skreslené a romantické predstavy o tom, ako to v útulkoch vyzerá a chodí a ako sa zakladajú a spravujú, bola pani Baleková z piešťanského útulku jediná, ktorá mi odpísala na môj email (rozoslaný veľa útulkom). Je to úžasný človek, zanietený a spravodlivý, ktorý obetoval svoje pohodlie útulku a jeho obyvateľom.

 

Prečo práve deky?

Každý rok dám pani Balekovej tú istú otázku (čo najviac momentálne potrebujete) a ona mi odpovie: deky.

Takže preto deky. Veď predsa ona najlepšie vie, čo v útulku potrebujú a využijú (prebehli už aj akcie na konzervy, ale pred zimou je odpoveď deky priam logická :) )

 

Charita.

Raz som si vypočula od istého človeka kritiku za moju pomoc útulkom v zmysle, že riešim veci za niekoho iného, že naprávam chyby iných ľudí a beriem zodpovednosť  za ich činy na seba. Aby som to uviedla na pravú mieru-ja sa len snažím pomáhať tak, ako je to v mojich silách, tí hlavní, ktorí pomáhajú, sú ľudia v útulku.

Áno, naprávajú chyby iných, a je to nespravodlivé. Niekto nechá psa vyhladovať na pokraj smrti, alebo ho vyhodí, keď zistí, že má ťažko liečiteľnú chorobu, prípadne ho týra a verte, že naprávať takéto veci je často veľmi drahé a zdĺhavé.

Ale môžeme pred tým zatvárať oči a povedať, aby to riešil ten, čo to spôsobil? Veď práve ten vinník na všetko kašle. A je na nás, aby sme pomohli-ak chceme. Ak by sa každý k tomu postavil tak, ako onen kritik, charita by neexistovala.

 

Pomôžte tak, ako viete a môžete.

Práve preto som vymyslela tento spôsob, aby každý, kto chce, mohol pomôcť takpovediac bez námahy a mal dobrý pocit. Veď kliknúť na kúpiť a zaplatiť prevodom vie každý.

 

Blek.

Spomínam si na jednu prechádzku v útulku s pitbullom, ktorý už nežije a s jeho ošetrovateľom, ktorého si veľmi obľúbil. Pes mal svoju vlastnú ohradu, pretože bol už starší a nezniesol sa s inými psami. Bol v útulku od svojich 3 rokov a tam aj dožil. Vtedy mi jeho ošetrovateľ položil viac-menej rečnícku otázku: čo tomu psovi chýba? Má búdu, má každý deň plnú misku, chodí na prechádzky.  A mňa napadlo jediné slovo, čo tomu psovi chýba-domov.

 

Sme zodpovední za to, čo sme k sebe pripútali.

Psy sme po stáročia šlachtili a pripútavali k sebe natoľko, že teraz bez nás neprežijú. Sú na nás závislí, potrebujú nás a našu pozornosť, ochranu a starostlivosť. Pozrite sa do očí psa a uvidíte tam len jedinú túžbu: túžbu potešiť  nás a patriť nám. Pes potrebuje svojho pána, niekoho, ku komu bude vzhliadať, koho bude rešpektovať a z lásky poslúchať. Ak nevieme každému psíkovi toto zabezpečiť, skúsme pomôcť aspoň tak, ako môžeme  a uľahčime život im aj ľuďom, ktorí sa o nich starajú.

 

Pomôžme jednou dekou.

...a  ak máte kúsok času a miesto v srdci aj pre iného ako svojho psíka, zájdite občas do útulku, vezmite im niečo dobré pod zub, potešia sa každej maličkosti.

DPD záväzok

Prihlásenie

Tento web používa cookies na analýzu návšetev. Používaním webu s tým súhlasíte. Viac informácií.